Každý manažér očakáva od svojich pracovníkov entuziazmus, zanietenie, odvahu, proaktivitu, samostatnosť a inovatívnosť. Očakávajú, že budú myslieť „out of the box“, ako sme si na Slovensku zvykli hovoriť. Chcú ľudí s optimistickým prístupom, chápaním sa navzájom v tíme, zapálených pre víziu.
Nechcú pracovníkov, ktorí pochybujú o svojich silách, o zmysle pridelenej úlohy. Neočakávajú odpor ani rezignáciu. Chcú, aby ich pri neúspechu nepremohlo sklamanie ale vedeli sa znovu postaviť čelom k problému, aby boli psychicky odolní a zvládali najmä stres. Aby sa vedeli jeden pre druhého obetovať a pomôcť si. A nechcú, aby šírili pesimizmus medzi ostatnými.
Práve sme vymenovali typické požiadavky, ktoré majú lídri na členov svojich tímov. V skutočnosti sme ale vymenovali takmer dvadsať emócií, ktoré stoja v pozadí očakávaného správania. Ako však môžeme ľudí k takémuto správaniu priviesť, keď netušíme, čo je pôvodom takéhoto správania?
Skúsený manažér, kouč a lektor Daniel Newby spolu so svojou manaželkou Lucy Núñez sa rozhodli dať lídrom možnosť pracovať s emóciami oveľa efektívnejšie. Napísali základnú príručku The Unopened Gift – A Primer in Emotional Literacy, ktorá vyšla v roku 2017 a stala prelomovým materiálom v tom, ako môžu lídri poznaním emócií dosiahnuť vyššiu efektívnosť.
V prvom rade, autori ponúkajú novú, ontologickú interpretáciu emócií. Kladú dôraz na etymológiu slova emócia, ktorá znamená, že niečo sa dáva do pohybu. Emócia nás poháňa. Pri každej emócii alebo nálade (dlhodobejší emocionálny stav) je tento impulz iný ale zreteľný a jednoznačný. Napríklad pre emóciu ambícia je impulzom „angažovať sa na niečom vo svete“. Emócia hnevu nás nabáda „potrestať vnímaný zdroj nespravodlivosti“ a obdiv nás zasa inšpiruje „napodobniť alebo kopírovať. A to je cesta k hlbšiemu porozumeniu, napríklad toho, čo sa s pracovníkom deje na emocionálnej úrovni.
Autori zdôrazňujú, že emócie sú legitímnou oblasťou pre poznávanie a učenie sa. Deje sa to však iným, než intelektuálnym spôsobom, pri ktorom sa skôr učíme o emóciách. Poznanie emócií prehĺbime ponorením sa do nich. Každá emócia nesie informáciu o našej interakcii s okolitým svetom. Akoby rozprávala príbeh, ktorý momentálne žijeme. Keď som v príbehu, ktorý hovorí o tom, že „…toto nie je fér, čo sa mi deje“, prevláda s najväčšou pravdepodobnosťou emócia namrzenosti, ku ktorej sa samozrejme často pridávajú ďalšie emócie. Vďaka príbehu vieme ľahšie rozpliesť klbko emócií, v ktorých sa pracovník nachádza. Dobré načúvanie vedie k dobrým otázkam, ktoré líder môže položiť a pomôcť pracovníkovi emóciu preladiť.
Daniel a Lucy prinášajú precízne pomenované príbehy pre množstvo bežných aj menej bežných emócií, vďaka čomu predstavuje ich kniha aj veľmi pohotovú a praktickú príručku. Okrem nového pohľadu na emócie prinášajú jednotlivé kapitoly knihy prehľadné usporiadanie (akýsi výkladový slovník) 250 emócií, prehľad typických zhlukov emócií a upozornenie na riziká ich možnej zámeny.
Spôsob, ako Daniel Newby a Lucy Núñez pracujú s emóciami je originálny, inšpirujúci a veľmi účinný. Nepozerajú na emócie ako na dobré alebo zlé, čo je dnes stále prevládajúci pohľad, v dôsledku ktorého sa snažíme niektoré emócie vytesniť a popierame ich. Namiesto priradenia morálnej kvality emóciám (sklamanie, apatia, arogancia, hnev, rezignácia) navrhujú skúmať, ako vplýva daná emócia na výkon pracovníka, či mu slúži alebo neslúži, pomáha, či bráni dosahovať ciele.
Marián Kubeš, PCC