Práve mám rozčítanú knihu Trusted Executive. Autorom je kouč, konzultant a líder John Blakey (známy zásadnou zmenou pohľadu na koučing tzv challenging coaching), najnovšou knihou „čelendžuje“ manažérov a korporácie v širšom kontexte. Konfrontuje piliere biznisu minulosti – intelekt a hierarchický status manažéra, ktoré prinášali firmám finančné úspechy v minulom storočí, so súčasnou, v mnohom absolútne odlišnou, spoločenskou realitou.

Bohužiaľ, správanie založené na uplatňovaní hierarchickej autority a motivované dosiahnutím momentálneho zisku a úspechu na úkor dlhodobého sa hlboko zakorenilo a zotrváva často aj v prejavoch dnešných manažérov. Takáto výbava manažérov sa však stáva prekážkou na ich ceste k skutočnému líderstvu a rovnako bráni aj dlhodobému rozvoju firmy.

Kým tvrdenie, že lídri musia byť dôveryhodnými a zaslúžiť si dôveru svojho okolia znelo včera z bostonských katedier, dnes sa o tom veľmi potichu začína hovoriť v korporáciách. Zajtra to už bude podmienkou prežitia v biznise.

Čo robí manažéra a vôbec človeka dôveryhodným?

Je to celý komplex prejavov jeho osobnosti. Jednou z nich je autentickosť, jej prítomnosť je nevyhnutnou podmienkou k tomu, aby bol manažér vnímaný svojim okolím ako dôveryhodný. Autentickosť osobnosti nesie v sebe paradoxy a je vnímaná a popisovaná rozmanito až protirečivo – aj preto by som jej rada venovala toto zamyslenie.

Som proste taký, zvyknite si

„Ako môžem byť autentický a súčasne meniť svoje správanie na základe spätnej väzby?“ poukázal na rozpor vo vnímaných požiadavkách na lídra manažér – účastník kurzu. Áno, na prvý pohľad jeho námietka sedí, autentický človek by mal byť spontánny a neprerábať sa na niekoho iného. To by však znamenalo, že manažér s cholerickým temperamentom preukazuje svoju autenticitu, ak temperamentne na porade nakričí na podriadeného, ktorý mu dodal nesprávnu informáciu a navyše ho označí za neschopného babráka. V súlade s takýmto ponímaním autenticity je aj obľúbený výrok niektorých manažérov: „Som proste taký, zvyknite si“.

Má zmysel na sebe pracovať a meniť sa?

Líderská autenticita však v sebe nesie aj etický imperatív a spontánne prejavovanie svojich emócií, názorov a temperamentu, môže ale nemusí byť jej súčasťou a určite nie postačujúcou podmienkou. Predstavme si, že v danej firme funguje kultúra založená na hodnote vzájomného rešpektu kolegov a dotyčnému manažérovi bolo vytknuté správanie ako prejav nesúladu s touto hodnotou. Má preto motiváciu svoje správanie zmeniť. Preto, keď nabudúce nebude spokojný s výkonom svojho podriadeného, už na neho nebude kričať, ale pokojne s ním prejde situáciu a spoločne vyvodia poučenie, aby sa do budúcna neopakovala. Bude tento manažér a jeho prejav autentický alebo nie? Otázka je dôležitá, pretože ak tento manažér nebude vnímaný ako autentický, stráca dôveryhodnosť v očiach svojho okolia. Bez poznania ďalších prvkov situácie, však nie je možné dať správnu odpoveď.

Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté

Záhada ako ostať autentický a meniť svoje správanie, komunikáciu, prístup k okoliu má jednoduché rozuzlenie. Tým najdôležitejším prvkom, ktorý rozhodne o autenticite pri cielenej zmene správania je postoj a hodnoty daného manažéra. Konkrétne, ak si cení svojich ľudí a je pre neho dôležité, aby sa jeho podriadení cítili rešpektovaní, len nemá dostatok trpezlivosti a zručností ako zvládnuť konštruktívne svoju nespokojnosť a hnev, odpoveď je áno, jeho nové správanie je autentické. Pretože pre autenticitu lídra je podstatne dôležitejšie, či sa správa v súlade so svojimi postojmi než či je jeho prejav v súlade s jeho temperamentom.

Naopak, potom platí, že ak manažér urobí zmenu v svojom správaní a bude „ľudskejší“ len preto, že sa na tréningu dozvedel, že sa mu to vráti v podobe väčšej angažovanosti a následnej výkonnosti podriadených, bude jeho, i keď pozitívny prejav, neautentický a málo uveriteľný. Manažér, ktorý nie je uveriteľný, nie je líder, pretože jeho ľudia nemajú chuť ho nasledovať.

Keďže slávna poznámka „nobody is perfect“ platí aj v biznise, zmena správania na ceste k líderstvu je nielen potrebná, ale nevyhnutná. Funguje však len potiaľ, pokiaľ je zastrešená hodnotami a zosúladená s postojmi. Myslím, že je to spravodlivé.